Podľa dlhodobého scenára organizácie so sídlom v Paríži spomalenie
veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, demografické zmeny a spomalenie rastu
produktivity povedú k zníženiu tempa hospodárskeho rastu členov OECD a
skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) z približne 3 % v
súčasnosti na 1,5 % v roku 2060. Štáty budú zároveň čeliť zvyšujúcim sa
nákladom, najmä na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.
Na udržanie verejných služieb a benefitov a zároveň na stabilizáciu dlhu
v tomto prostredí by vlády potrebovali zvýšiť v rokoch 2021 až 2060
štrukturálne primárne príjmy o takmer 8 % hrubého domáceho produktu
(HDP). Priemerné výdavky by pritom mohli dosiahnuť 10 % HDP, varovala
OECD a upozornila, že v tomto čísle nie sú zahrnuté žiadne nové výdavky,
ako napríklad na prispôsobenie sa zmene klímy.
"Sekulárne trendy, ako je starnutie populácie a rastúce relatívne ceny služieb, budú naďalej vytvárať tlak na vládne rozpočty,"
uvádza sa v dokumente OECD, ktorý pripravili Yvan Guillemette a David
Turner. Pripomenuli tiež, že fiškálny tlak v rámci týchto dlhodobých
trendov je spojený s obsluhou verejného dlhu pochádzajúceho z obdobia
pandémie.
Štáty však nemusia nevyhnutne zvyšovať dane, aby splnili tieto výzvy,
uviedla OECD. Namiesto toho navrhuje organizácia reformy na zvýšenie
miery zamestnanosti a zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Kombinácia týchto opatrení vrátane zabezpečenia, aby sa efektívny vek
odchodu do dôchodku zvýšil o dve tretiny budúcich prírastkov očakávanej
dĺžky života, by podľa organizácie mohla znížiť predpokladané tempo
rastu fiškálneho tlaku do roku 2060 na polovicu.